Vývoj človeka
Približne v období siahajúcom od doby pred 8 miliónmi rokov do doby pred 5 miliónmi rokov sa v Afrike vyvinuli predkovia človeka z opice a stali sa podobnejšími ľudskej bytosti. Títo prví jedinci rodu Australopithecus mali voľné ruky, čo im umožnilo vyrábať nástroje a nosiť predmety. Ako sa vyvíjala ich mozgová kapacita a s tým aj výroba nástrojov, postupovali do Európy a do Ázie a prežili niekoľko ľadových dôb, ktoré začali približne pred 1,5 miliónov rokov. Homo habilis Africké skameneliny, ktoré vedci zaraďujú do rodu Homo (človek), sa datujú do doby pred viac ako 2,5 miliónmi rokov. Prvý nález našli v roku 1959 Louis a Mary Leakeyoví pri rokline Olduvai Gorge v Tanzánii. Ten bol potom pomenovaný Homo habilis (človek zručný), je aj známy ako človek 1470 podľa čísla, pod ktorým je v múzeu uchovaná lebka nájdená v Keni.
Homo habilis
Bol prvým a najprimitívnejším ľudským druhom. Nálezy zahŕňajú kosti ruky, ktoré odhadujú, že Homo habilis mal vyvinutý stisk ruky (odtiaľ pomenovaný človek zručný), a archeológovia našli pozostatky druhu Homo habilis spolu s jednoduchými kamennými nástrojmi.
Homo erectus
Pozostatky jedincov Homo erectus (človek vzpriamený) sa našli na Jáve už v roku 1891. Tento druh žil v Afrike, Európe a Ázii až do doby približne pred 250 000 rokmi, lovil veľké zvieratá a stal sa prvým, ktorý používal oheň na varenie, ale aj preto aby sa zohrial. Mozog druhu Homo erectus bol väčší ako mozog druhu Homo habilis. V tej dobe vyvinul Homo erectus technológiu kamenných pracovných nástrojov – acheulskej ručnej sekery a štiepacej sekery, pomenované podľa mesta St. Acheul vo Francúzsku, kde boli po prvýkrát nájdené. Tieto nástroje nahradili kamenné šupiny a umožnili človeku Homo erectus, aby lov zvery bol hlavným spôsobom zaobstarania si potravy. Najstaršie exempláre pozostatkov rodu Homo erectus boli nájdené v oblasti okolo jazera Turkana v Keni. Ďalší vývoj tohto rodu však priniesol jeho rozšírenie z Afriky na Szedný východ, do Ázie a do Európy. . ,
Homo sapiens
Vedci sa domnievajú, že ľudský druh Homo sapiens ku ktorému patrí moderný človek sa po prvýkrát pred 400 000 rokmi a takmer určite sa vyvinul z rodu Homo erectus.
Neandertálsky človek
Je ale vývojovo pokladaný za slepú uličku, pretože moderný človek sa zjavne vyvinul z človeka rodu Homo erectus. Narozdiel od moderného človeka mal neadnertálsky človek ťažkú kostru, veľký široký nos, vystupujúce nadočnicové oblúky a veľké zuby. Posledné nájdené pozostatky človeka neandertálskeho pochádzajú z jedincov, ktorý zjavne žili v dobe približne pred 40 000 rokmi , zatiaľ čo najstaršie pozostatky moderného človeka – kromaňonca ( človek kromaňonský – nazývaný podľa archeologického náleziska Crômagnon vo Francúzsku) pocházajú z doby pred 25 000 rokmi. Zdá sa teda, že sa moderný človek v Európe objavil v dôsledku migrácie, a nie priamym vývojom z neandertálca.
Prví ľudia
Väčšina vedcov sa domnieva, že ľudia majú rovnakých predkov ako opice. Predpokladá sa, že títo predkovia prišli z Afriky, kde žili už pred 10 miliónmi rokov. Prvý človek Asi pred 2,5 miliónmi rokov sa objavil nový druh – prvý pravý človek. Mal väčší mozog a bol schopný vytvárať jednoduché predmety z kameňa, z kúskov parohov, z kostí, kože a dreva. Je známy ako Homo habilis – človek zručný. Žil na začiatku obdobia, ktoré nazývame kamenná doba. Človek vzpriamený Asi pred 1,7 milióna rokov sa vyvinul nový druh – Homo erectus – človek vzpriamený.
Človek moderný
Približne pred 200 000 rokmi sa objavil Homo sapiens sapiens-človek moderný. Vedci sa domnievajú, že rovnako ako jeho predkovia sa vyvinul v Afrike. Asi pred 30 000 rokmi sa rozšíril na všetky kontinenty ( do Ameriky až pred 11 000 rokmi) s výnimkou Antarktídy. S ďalším rozrastením ľudskej populácie začali vymierať veľké cicavce, ktoré ľudia lovili. Ľudia potrebovali nájsť nový druh potravy. Keď došlo asi pred 10 000 rokmi k otepleniu klímy, začali ľudia pestovať rastliny a chovať zvieratá na jedlo. Už sa ďalej nemuseli sťahovať za obživou. Začala sa éra poľnohospodárstva.
